Eduard Chmelár tvrdo udrel na koalíciu: Nominácia Radačovského je problém, prezident podľa neho dostal „podraz“

Slovenskú politickú scénu v posledných dňoch rozvírila kontroverzia okolo nominácií nových veľvyslancov. Najväčšiu pozornosť pritiahla kandidatúra poslanca Miroslava Radačovského na post veľvyslanca Slovenskej republiky na Cypre a plánovaný návrat Petra Kmeca do diplomatických služieb v Taliansku.

Do diskusie sa výrazne zapojil aj politický komentátor a historik Eduard Chmelár, ktorý v televíznej diskusii nešetril kritikou. Kým pri Petrovi Kmecovi hovoril o skúsenom profesionálovi, nomináciu Miroslava Radačovského označil za problematickú a spôsob, akým k celej veci pristúpila vládna koalícia, opísal mimoriadne ostrými slovami. Podľa Chmelára ide dokonca o „svinstvo voči prezidentovi republiky“.

Celá kauza pritom neotvára len otázku konkrétnych personálnych rozhodnutí. Odhaľuje aj širší problém fungovania slovenskej diplomacie, vzťahov medzi vládou a prezidentom a spôsobu, akým sa na Slovensku obsadzujú významné zahraničné posty.

Spor, ktorý prerástol rámec diplomatických nominácií

Nominácie veľvyslancov bývajú spravidla odbornou témou, ktorá sa dostane do centra pozornosti len zriedkavo. Tentoraz je situácia odlišná.

Miroslav Radačovský patrí medzi výrazné a často kontroverzné postavy slovenskej politiky. Bývalý sudca, europoslanec a neskôr poslanec Národnej rady sa v minulosti opakovane dostával do konfliktov s politickými oponentmi aj médiami.

Práve jeho temperament a verejné vystupovanie sú podľa Chmelára hlavným problémom.

Politický komentátor upozornil, že diplomat musí vedieť zvládať konfliktné situácie, zachovať pokoj a reprezentovať štát spôsobom, ktorý nepoškodzuje jeho reputáciu. Podľa neho práve v tomto smere vznikajú vážne pochybnosti o vhodnosti Radačovského nominácie.

Chmelár: Najlepšie by bolo, keby mlčal

Najväčšiu pozornosť vyvolali práve Chmelárove výroky na adresu Radačovského.

„Myslím, že je to naozaj zlé. Pán Radačovský by najlepšie urobil, keby mlčal,“ vyhlásil komentátor počas diskusie.

Reagoval tým na incident zo zasadnutia parlamentného zahraničného výboru, kde sa vypočúvanie kandidáta na veľvyslanca zmenilo na ostrú slovnú prestrelku s opozičným poslancom Tomášom Valáškom.

Práve táto udalosť sa stala jedným z hlavných argumentov kritikov nominácie.

Podľa Chmelára môže byť ostrá reakcia ľudsky pochopiteľná, no diplomat musí zvládať aj silný tlak a provokácie.

„Diplomat musí mať pevnejšie nervy,“ skonštatoval.

Reputačný problém pre Slovensko

Diskusia okolo Radačovského sa postupne posunula od osobnej roviny k otázke reputácie Slovenska v zahraničí.

Diplomatické posty totiž nepredstavujú iba administratívne funkcie. Veľvyslanec je oficiálnym reprezentantom štátu a jeho vystupovanie ovplyvňuje obraz krajiny v očiach zahraničných partnerov.

Práve preto sa pri obsadzovaní veľvyslaneckých postov tradične kladie dôraz na profesionálne skúsenosti, diplomatické schopnosti a schopnosť komunikovať bez zbytočných konfliktov.

Kritici nominácie tvrdia, že Radačovský tieto predpoklady nespĺňa.

Na druhej strane jeho podporovatelia argumentujú, že politické nominácie sú bežnou súčasťou diplomacie nielen na Slovensku, ale aj vo viacerých západných krajinách. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár pripomenul, že kombinácia kariérnych diplomatov a politických nominantov je v medzinárodnej praxi štandardom.

„Svinstvo voči prezidentovi“

Najostrejšia časť Chmelárovej kritiky však nesmerovala voči samotnému Radačovskému.

Terčom sa stala vládna koalícia.

Podľa politického komentátora sa vládne strany od svojich nominantov v rozhodujúcom momente dištancovali a preniesli zodpovednosť na prezidenta Petra Pellegriniho.

„To, ako sa zachovala koalícia, je do istej miery svinstvo voči prezidentovi republiky,“ vyhlásil Chmelár.

Podľa jeho názoru sa vládne strany snažia vyhnúť politickým nákladom spojeným s kontroverznou nomináciou a ponechávajú prezidentovi úlohu niesť konečné rozhodnutie.

V prípade, že prezident nomináciu podpíše, bude čeliť kritike opozície a časti verejnosti. Ak ju odmietne, môže sa dostať do konfliktu s vládnou koalíciou.

Práve tento stav označil Chmelár za „podraz“.

Prezident v zložitej pozícii

Celá kauza zároveň upozorňuje na špecifické postavenie prezidenta pri menovaní veľvyslancov.

Hlava štátu síce podpisuje poverovacie listiny, no výber kandidátov je výsledkom procesu, na ktorom sa podieľa vláda a ministerstvo zahraničných vecí.

Prezident tak často stojí pred rozhodnutím, ktoré je politicky citlivé bez ohľadu na výsledok.

V prípade Miroslava Radačovského je situácia o to komplikovanejšia, že jeho meno sa v súvislosti s diplomatickou funkciou objavovalo už v minulosti.

Proces jeho vyslania do zahraničia bol predmetom diskusií už niekoľko mesiacov a prezident sa k nemu opakovane staval opatrne.

Chmelár by Radačovského nevymenoval

Politický komentátor pritom otvorene priznal, že ak by rozhodoval on, Radačovského by za veľvyslanca nevymenoval.

Zároveň však dodal, že politika často funguje na základe kompromisov, dohôd a lojality.

Naznačil, že za nomináciou môžu stáť širšie politické dohody, ktoré nie sú verejnosti známe.

Práve preto podľa neho nemusí byť konečné rozhodnutie založené výlučne na odborných kritériách.

Úplne iný pohľad na Petra Kmeca

Zatiaľ čo pri Radačovskom Chmelár nešetril kritikou, pri Petrovi Kmecovi zaujal opačný postoj.

Bývalý podpredseda vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku má podľa neho za sebou dlhoročnú diplomatickú kariéru a patrí medzi najskúsenejších slovenských diplomatov.

„Som si stopercentne istý, že pán Kmec nám žiadnu hanbu neurobí,“ povedal Chmelár.

Tým sa výrazne odlíšil od opozície, ktorá kritizuje aj Kmecovu nomináciu.

Prečo opozícia odmieta Kmeca

Opoziční politici tvrdia, že vyslanie Petra Kmeca do Talianska by bolo nevhodné.

Argumentujú najmä tým, že ide o aktívneho politika a bývalého člena vlády.

Podľa nich by veľvyslanecké pozície nemali slúžiť ako odmena alebo politická trafika pre vládnych predstaviteľov.

Kmec však opakovane zdôraznil, že diplomacia bola jeho profesiou ešte pred vstupom do politiky a návrat na veľvyslanecký post vníma ako návrat k svojej odbornosti.

Diplomacia medzi profesionalitou a politikou

Debata o Kmecovi a Radačovskom otvorila širšiu otázku fungovania slovenskej diplomacie.

Má byť veľvyslanec výlučne kariérny diplomat?

Alebo je prirodzené, aby krajinu reprezentovali aj politické osobnosti?

V medzinárodnej praxi existujú oba modely.

V Spojených štátoch amerických je napríklad bežné, že časť veľvyslancov tvoria politickí nominanti blízki prezidentovi.

V Európe je však väčší dôraz kladený na kariérnu diplomaciu a odborné skúsenosti.

Slovensko sa dlhodobo pohybuje niekde medzi týmito dvoma prístupmi.

Ficova politika „na všetky štyri svetové strany“

Počas diskusie sa Chmelár dotkol aj širšej zahraničnopolitickej orientácie Slovenska.

Hovoril o snahe vlády Roberta Fica viesť politiku „na všetky štyri svetové strany“, teda rozvíjať vzťahy nielen so západnými partnermi, ale aj s krajinami mimo tradičného euroatlantického priestoru.

Práve v takomto modeli podľa analytikov rastie význam veľvyslancov, ktorí sa stávajú kľúčovými hráčmi pri budovaní zahraničných kontaktov.

Aj preto sú personálne nominácie sledované pozornejšie než v minulosti.

Spor, ktorý sa nekončí

Je pravdepodobné, že diskusia o nomináciách bude pokračovať aj v najbližších týždňoch.

Opozícia avizuje ďalší tlak na prezidenta, aby nominácie dôkladne zvážil.

Koalícia naopak trvá na tom, že ide o legitímnych kandidátov a kritika je prehnaná.

Samotný prezident sa zatiaľ k celej veci verejne nevyjadril.

Práve jeho rozhodnutie však bude pre ďalší vývoj kľúčové.

Prípad Miroslava Radačovského a Petra Kmeca sa zmenil na jednu z najdiskutovanejších politických tém posledných dní. Eduard Chmelár svojimi ostrými výrokmi ešte viac zvýraznil rozdiel medzi oboma nomináciami. Kým Kmeca považuje za profesionála s bohatými skúsenosťami, pri Radačovskom upozorňuje na reputačné riziká a kritizuje spôsob, akým sa k celej veci postavila vládna koalícia.

Nejde pritom len o mená dvoch kandidátov. Spor sa dotýka fungovania slovenskej diplomacie, vzťahov medzi vládou a prezidentom a otázky, aké kritériá by mali rozhodovať o tom, kto bude Slovensko reprezentovať vo svete.

Rozhodnutie, ktoré padne v najbližších dňoch, preto môže mať oveľa väčší význam než len obsadenie dvoch diplomatických postov.