Na slovenských cestách sa začína meniť spôsob kontroly vodičov. Štát pripravuje rozsiahly systém stacionárnych radarov a analytických kamier, ktoré majú automaticky odhaľovať prekročenie rýchlosti, prejazd na červenú, používanie mobilu či ďalšie priestupky.
Prvé zariadenia sa už objavili v testovacej prevádzke. Jedno z nich bolo umiestnené na diaľnici D2 pri Bratislave. Celý projekt však sprevádzajú komplikácie a aktuálne ešte nemožno hovoriť o tom, že by po Slovensku fungovali stovky automatických radarov a vodičom začali hromadne chodiť pokuty.
Napriek tomu je už známe, koľko zariadení chce štát nainštalovať, koľko má projekt stáť, aké cesty a mestá sa v plánoch objavujú a aké sankcie môžu vodičov čakať.
Prvý radar sa objavil na D2 pri Bratislave
Prvé testované zariadenie bolo osadené na D2 v smere od Jaroviec na Bratislavu.
Nešlo pritom o klasický radar, ktorý iba zmeria rýchlosť jedného automobilu. Nový systém má byť schopný sledovať viacero jazdných pruhov a automaticky zaznamenávať evidenčné čísla vozidiel.
Technológia má byť v budúcnosti napojená na systém, ktorý umožní automatické vyhodnotenie priestupku a následné začatie konania.
Dôležité však je, že testované zariadenia zatiaľ neslúžili na automatické rozdávanie pokút.
Ministerstvo vnútra zároveň 10. augusta 2026 oznámilo, že požiadalo dodávateľa o okamžité odstránenie dvoch testovaných radarov. Dôvodom boli pochybnosti o dostatočnom preukázaní pôvodu zariadení a ich komponentov a s tým súvisiace bezpečnostné riziká. Rezort chce, aby boli nahradené zariadeniami, pri ktorých bude možné pôvod, technické parametre a bezpečnosť jednoznačne overiť.
Ministerstvo zároveň uviedlo, že zariadenia získali 30. júna certifikát Slovenského metrologického ústavu.
To však neznamená koniec celého projektu. Testovanie automatizovaného dohľadu pokračuje.
Koľko radarov chce Slovensko?
Plán je podstatne väčší než jeden alebo niekoľko radarov pri Bratislave.
Štát pripravuje systém až 279 cestných rýchlomerov a analytických kamier.
Nemá ísť iba o meranie rýchlosti. Zariadenia majú byť schopné automaticky vyhodnocovať rôzne typy dopravných priestupkov a postupne rozširovať rozsah kontroly.
Projekt má pokrývať cesty po celom Slovensku.
Ekonomické hodnotenie projektu z roku 2023 počítalo s nákladmi približne 34,1 milióna eur. Samotné rýchlomery a analytické kamery mali predstavovať približne 17,9 milióna eur, ďalšie peniaze mali ísť na dátové úložiská a informačný systém.
Neskoršie verejné obstarávanie však pracovalo s predpokladanou hodnotou zákazky približne 68 miliónov eur bez DPH. Preto nemožno starú sumu 34,1 milióna eur označovať za konečnú cenu celého projektu.
Kde sa majú kamery objaviť?
Práve toto bude pre vodičov najzaujímavejšia časť.
V prípravných dokumentoch sa objavujú desiatky lokalít po celom Slovensku. Nie všetky však dnes fungujú. Ide o miesta, ktoré boli vybrané alebo navrhované v rámci prípravy projektu.
Jedným z prvých potvrdených miest testovania bola D2 pri Bratislave.
V Bratislave sa medzi plánovanými lokalitami objavuje napríklad úsek I/61 na Bajkalskej pri Trnavskej ceste, kde sa počítalo s kontrolou prejazdu na červenú.
Ďalšou lokalitou má byť stará Senecká cesta, kde sa plánovalo automatické meranie rýchlosti.
Radary sa plánujú aj v Nitre
Výrazná časť plánovaných lokalít sa nachádza aj v Nitrianskom kraji.
V samotnej Nitre sa v zozname objavuje Levická ulica na ceste I/51, kde sa počíta s obojsmerným meraním rýchlosti.
Ďalšou lokalitou je Zlatomoravecká križovatka, kde sa plánovala kontrola rýchlosti a prejazdu na svetelnú signalizáciu.
Automatizovaný dohľad sa má podľa pripravovaných lokalít týkať aj Cabajskej križovatky, kde sa stretávajú cesty II/562 a I/64.
V Nitrianskom kraji sa v starších projektových zoznamoch objavujú aj Vráble, Zlaté Moravce, Topoľčany, Komárno, Šaľa, Preseľany, Trnovec nad Váhom, Kovarce, Hronovce, Horná Seč či Demandice.
Nie je však správne tvrdiť, že všetky tieto miesta už dnes monitorujú vodičov. Ide o lokality z prípravy projektu, ktorých konečná podoba sa ešte môže meniť.
Kamery majú byť aj pri Žiline a na severe Slovenska
Automatizovaný dohľad sa pripravoval aj na viacerých významných komunikáciách v Žilinskom kraji.
V dokumentoch sa objavuje napríklad cesta I/11 medzi Žilinou a Čadcou.
Ďalšie plánované lokality zahŕňajú I/60 v Žiline, II/583 medzi Varínom a Krasňanmi, úsek pri Terchovej, I/64 v okolí Rajeckých Teplíc a cestu I/18 pri Strečne.
Práve takéto úseky sú zaujímavé z pohľadu bezpečnosti. Ide o komunikácie s vysokou intenzitou dopravy, kde môže mať automatická kontrola výraznejší preventívny účinok.
Nejde iba o radary na rýchlosť
Najväčšou zmenou má byť rozsah toho, čo budú kamery schopné kontrolovať.
Základnou funkciou bude meranie rýchlosti. Systém však má postupne zvládať aj ďalšie priestupky.
Patrí medzi ne:
prejazd na červenú, nezastavenie na značke STOP, používanie mobilného telefónu počas jazdy, nezapnutý bezpečnostný pás a nedodržanie bezpečnej vzdialenosti.
To znamená, že vodič nebude musieť prekročiť rýchlosť, aby ho automatický systém zaznamenal.
Práve analytické kamery majú byť schopné vyhodnocovať správanie vozidla a následne vytvoriť záznam použiteľný pri riešení priestupku.
Pokuta môže prísť bez zastavenia auta
Vodič sa zároveň nemusí dozvedieť o priestupku okamžite.
Pri automatizovanom systéme nebude potrebné, aby policajt vozidlo zastavil. Kamera zaznamená evidenčné číslo, vozidlo a príslušný priestupok.
Následne sa môže uplatniť princíp objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla.
V praxi to znamená, že vodič môže prejsť okolo kamery a pokračovať v jazde. Ak systém vyhodnotí porušenie pravidiel, oznámenie o sankcii môže prísť až neskôr.
Práve toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo chce štát automatizovaný systém vybudovať.
Polícia totiž nemusí fyzicky zastavovať každé vozidlo.
Koľko budete platiť za prekročenie rýchlosti?
Výška pokuty závisí od toho, o koľko vodič prekročil povolenú rýchlosť a či išlo o jazdu v obci alebo mimo nej.
Pri vážnejších prekročeniach sa sankcie pohybujú v stovkách eur.
Pri prekročení rýchlosti v najvyššej kategórii môže pokuta v blokovom konaní dosiahnuť až 800 eur, pričom v správnom konaní môže byť až 1 000 eur.
Od 1. septembra 2026 navyše prichádza ďalšie zvýšenie sankcií pri extrémnom prekročení rýchlosti.
Ak vodič prekročí povolenú rýchlosť o viac ako 51 km/h v obci alebo viac ako 61 km/h mimo obce, pokuta môže dosiahnuť 500 až 1 000 eur v blokovom konaní a 800 až 1 300 eur v správnom konaní.
Pri automatickom systéme bude pritom rozhodujúce, že kamera dokáže priestupok zaznamenať bez policajnej hliadky.
Prečo Slovensko investuje desiatky miliónov eur?
Hlavným argumentom štátu je bezpečnosť.
Polícia nemôže mať hliadku na každom nebezpečnom úseku. Stacionárna kamera však môže sledovať konkrétne miesto 24 hodín denne.
Štát preto očakáva, že vodiči začnú na rizikových miestach jazdiť opatrnejšie.
Ekonomické hodnotenie projektu však upozornilo aj na jednu zaujímavú vec. Pri pôvodne plánovaných zariadeniach neboli všetky vybrané úseky miestami s nadpriemernou nehodovosťou.
Dôvodom môže byť aj technická stránka projektu. Radar nie je možné jednoducho umiestniť kdekoľvek. Potrebuje vhodné podmienky, napájanie a ďalšiu infraštruktúru.
Projekt sprevádzajú problémy
Automatické radary mali byť na Slovensku vo väčšom rozsahu už skôr.
Projekt sa však oneskoril a narazil aj na problémy s verejným obstarávaním.
Úrad pre verejné obstarávanie v júni 2026 konštatoval viaceré nedostatky v postupe ministerstva vnútra pri zákazke na automatizovaný systém odhaľovania porušení pravidiel cestnej premávky.
Problémom bol okrem iného opis predmetu zákazky, niektoré podmienky súťaže a spôsob nastavenia kritérií.
Aktuálne komplikácie navyše prinieslo aj testovanie samotných zariadení. Ministerstvo teraz požaduje odstránenie dvoch radarov a ich nahradenie zariadeniami s jednoznačne preukázateľným pôvodom a bezpečnostnými parametrami.
Kedy začnú chodiť automatické pokuty?
Tu treba rozlišovať medzi testovaním a ostrou prevádzkou.
Prvé zariadenia už boli testované, ale podľa ministerstva ich údaje neboli využívané na evidenciu a vyhodnocovanie priestupkov.
Preto vodiči nemajú automaticky očakávať pokutu iba preto, že v rámci testovania prešli okolo jedného z týchto zariadení.
Cieľom štátu je však celý systém postupne uviesť do reálnej prevádzky.
A keď bude fungovať naplno, rozdiel oproti dnešnému systému môže byť pre vodičov výrazný.
279 kamier môže zmeniť správanie vodičov
Ak sa podarí projekt dokončiť podľa plánovaného rozsahu, Slovensko bude mať jeden z najväčších systémov automatizovanej kontroly cestnej premávky vo svojej histórii.
Až 279 zariadení môže sledovať rýchlosť a ďalšie porušenia pravidiel na cestách po celom Slovensku.
Pre vodičov to znamená jednoduchú vec: už nebude rozhodujúce iba to, či sa v blízkosti nachádza policajné auto.
Kamera môže pracovať nepretržite.
Dnes pritom ešte nie je možné povedať, že všetky lokality zo starších zoznamov budú skutočne osadené a že všetky zariadenia budú fungovať rovnakým spôsobom. Projekt sa stále vyvíja a aktuálne problémy s testovanými radarmi ukazujú, že cesta k úplnému spusteniu nebude jednoduchá.
Jedno je však isté: Slovensko smeruje k systému, v ktorom bude prekročenie rýchlosti a ďalšie dopravné priestupky oveľa ťažšie „prehliadnuť“.
A pre vodičov môže byť najdôležitejšie práve to, že kamera nemusí stáť pri každej ceste s policajným autom. Stačí, že bude pripojená k systému, ktorý dokáže priestupok zaznamenať a spracovať automaticky.
Možno vás zaujme
Odporúčané
