Do dôchodku až v 74 rokoch? Nové rozhodnutie v Európe vyvolalo otázky aj na Slovensku

Dánsko patrí medzi krajiny s najstabilnejšími dôchodkovými systémami v Európe. Napriek tomu tam vláda rozhodla o ďalšom zvýšení dôchodkového veku. Ľudia narodení po roku 1970 budú odchádzať do starobného dôchodku až vo veku 74 rokov. Ide o najvyššiu hranicu v celej Európskej únii a rozhodnutie okamžite otvorilo diskusiu aj v ďalších štátoch.

Otázka je jednoduchá – môže niečo podobné čakať aj Slovensko?

Prečo Dánsko neustále zvyšuje dôchodkový vek

Dánsky model funguje odlišne ako vo väčšine európskych krajín. Vek odchodu do dôchodku nie je pevne stanovený na desiatky rokov dopredu, ale automaticky sa upravuje podľa predpokladanej dĺžky života obyvateľov.

Keďže Dáni žijú čoraz dlhšie a zároveň sa rodí menej detí, vláda tvrdí, že bez podobných opatrení by bol dôchodkový systém v budúcnosti finančne neudržateľný. Každá generácia tak strávi v zamestnaní o niečo viac rokov, pričom samotný čas poberania dôchodku zostáva približne rovnaký.

Rozhodnutie však vyvolalo aj kritiku. Odborári upozorňujú, že nie všetci ľudia dokážu pracovať až do sedemdesiatky, najmä tí, ktorí celý život vykonávajú fyzicky náročné povolania. Ekonómovia naopak argumentujú tým, že bez predlžovania ekonomickej aktivity by štát musel výrazne zvýšiť dane alebo znížiť dôchodky.

Slovensko starne ešte rýchlejšie

Aj Slovensko čelí rovnakému problému ako väčšina Európy. Počet narodených detí každoročne klesá, zatiaľ čo priemerný vek obyvateľstva rastie. Znamená to, že na jedného dôchodcu bude v budúcnosti pripadať menej pracujúcich ľudí, ktorí financujú dôchodkový systém prostredníctvom odvodov.

Podľa dlhodobých prognóz bude Slovensko patriť medzi krajiny s najrýchlejším starnutím populácie v Európskej únii. O niekoľko desaťročí môže mať počet ľudí v dôchodkovom veku výrazne vyšší podiel ako dnes, zatiaľ čo ekonomicky aktívne obyvateľstvo bude klesať.

Práve demografia je dnes považovaná za najväčšiu hrozbu pre verejné financie. Ak sa nezvýši zamestnanosť, produktivita alebo počet pracujúcich, štát bude musieť hľadať nové zdroje financovania dôchodkov.

Hrozí Slovákom dôchodok až v 74 rokoch?

Krátka odpoveď znie – nie.

Na Slovensku v súčasnosti neexistuje schválený plán, ktorý by počítal s dôchodkovým vekom 74 rokov. Odchod do dôchodku sa riadi pravidlami stanovenými zákonom a jeho vývoj závisí od rozhodnutí parlamentu.

To však neznamená, že sa vek odchodu do dôchodku nikdy nebude meniť. Odborníci upozorňujú, že bez ďalších reforiem bude tlak na dôchodkový systém postupne narastať. Ak sa demografický vývoj nezlepší, budúce vlády môžu opäť otvoriť diskusiu o ďalšom zvyšovaní dôchodkového veku alebo o iných opatreniach.

Niektoré analýzy dokonca naznačujú, že samotné predĺženie pracovného života nemusí stačiť. Rovnako dôležité bude zvyšovanie zamestnanosti starších ľudí, podpora rodín, rast produktivity práce či väčšie zapojenie doplnkového dôchodkového sporenia.

Európa hľadá rovnaké riešenie

Dánsko nie je jedinou krajinou, ktorá reaguje na starnutie populácie. Dôchodkový vek postupne zvyšujú alebo plánujú zvyšovať aj ďalšie európske štáty vrátane Holandska, Talianska či Francúzska. Väčšina vlád argumentuje rovnakým problémom – ľudia žijú dlhšie, no počet ekonomicky aktívnych obyvateľov nerastie rovnakým tempom.

Rozdiel je najmä v tom, akým spôsobom jednotlivé krajiny pristupujú k reformám. Niektoré zavádzajú automatické mechanizmy naviazané na očakávanú dĺžku života, iné menia dôchodkový vek len po politických rozhodnutiach.

Čo to znamená pre mladých Slovákov

Pre dnešných dvadsiatnikov a tridsiatnikov je pravdepodobné, že ich dôchodok bude vyzerať inak ako dôchodok ich rodičov. Väčší význam bude mať vlastné sporenie, druhý a tretí pilier či dlhodobé investovanie.

Ekonomickí analytici sa zhodujú, že samotný štátny dôchodok bude v budúcnosti čeliť čoraz väčšiemu tlaku. Práve preto mnohé krajiny motivujú obyvateľov vytvárať si vlastné finančné rezervy ešte počas pracovného života.

Hoci odchod do dôchodku v 74 rokoch na Slovensku zatiaľ nehrozí, príklad Dánska ukazuje, akým smerom sa môže Európa uberať. Starnutie populácie sa totiž netýka jednej krajiny, ale prakticky celého kontinentu. Otázkou už nie je, či budú dôchodkové systémy potrebovať ďalšie reformy, ale skôr to, kedy a v akej podobe prídu.