V období rastúcich cien energií, bývania a bežných životných nákladov sa čoraz viac domácností snaží nájsť spôsoby, ako ušetriť. Paradoxne však tisíce Slovákov každý rok prichádzajú o finančnú podporu od štátu len preto, že nepoznajú svoje práva alebo sa domnievajú, že na pomoc nemajú nárok.
Odborníci upozorňujú, že značná časť sociálnych dávok a príspevkov nie je poskytovaná automaticky. Občania musia o pomoc požiadať sami a zároveň splniť stanovené podmienky. Práve nedostatok informácií spôsobuje, že mnohé rodiny, seniori či zdravotne znevýhodnení ľudia nedostávajú peniaze, ktoré by mohli výrazne zlepšiť ich finančnú situáciu.
Jednou z najčastejšie nevyužívaných foriem štátnej pomoci je príspevok na bývanie. Nárok naň môžu mať domácnosti, ktoré sa nachádzajú v hmotnej núdzi a preukážu náklady spojené s bývaním.
Mnohí občania sa domnievajú, že ak poberajú základnú dávku v hmotnej núdzi, automaticky dostávajú všetky dostupné príspevky. V praxi to však tak nie je. Príspevok na bývanie si často vyžaduje samostatné vybavenie a doloženie potrebných dokumentov. Výsledkom je, že časť oprávnených domácností o túto pomoc vôbec nepožiada.
Podobná situácia nastáva aj pri peňažných príspevkoch určených pre osoby starajúce sa o zdravotne znevýhodnených rodinných príslušníkov. Opatrovatelia sa neraz domnievajú, že na pomoc nemajú nárok kvôli výške dôchodku opatrovanej osoby alebo iným okolnostiam.
Sociálni pracovníci však upozorňujú, že každá situácia sa posudzuje individuálne. Mnohí ľudia sa preto pripravujú o stovky eur mesačne len preto, že si nárok nikdy neoverili. Najčastejším dôvodom býva komplikovaná administratíva alebo obava z vybavovania úradných formalít.
Prekvapením môže byť aj skutočnosť, že štát poskytuje pomoc niektorým nezamestnaným osobám, ktoré si nájdu zamestnanie. Cieľom týchto opatrení je podporiť návrat na pracovný trh a pomôcť ľuďom prekonať náročné obdobie po nástupe do nového zamestnania.
Mnohí uchádzači o zamestnanie sa pritom sústredia iba na samotné hľadanie práce a o možnostiach ďalšej podpory sa vôbec nedozvedia. Výsledkom je, že dostupné finančné prostriedky zostávajú nevyužité.
Podľa odborníkov nie je hlavným problémom nezáujem občanov, ale skôr slabá informovanosť. Ľudia často predpokladajú, že ak by mali na dávku nárok, štát by ich automaticky kontaktoval. V skutočnosti však väčšina sociálnych dávok funguje na princípe aktívnej žiadosti.
Ďalším problémom je zložitosť systému. Niektoré príspevky sú naviazané na konkrétne životné situácie, zdravotný stav alebo výšku príjmu domácnosti. Bežný občan sa preto v pravidlách len ťažko orientuje a radšej o pomoc ani nepožiada.
Experti odporúčajú pravidelne si overovať podmienky sociálnych dávok a príspevkov, najmä ak sa zmení finančná alebo rodinná situácia domácnosti. Aj relatívne menší mesačný príspevok môže v priebehu roka predstavovať stovky eur navyše.
V čase rastúcich životných nákladov tak môže byť znalosť vlastných nárokov rovnako dôležitá ako šetrenie energií či hľadanie lacnejších služieb. Mnohí Slováci totiž stále netušia, že peniaze, ktoré im môžu pomôcť zvládnuť náročné obdobie, na nich už dávno čakajú.